Návšteva školy v Starej Kremničke
Obdobie návštev škôlok a škôl s cieľom oboznámiť deti s ľudskými právami a toleranciou sme odštartovali 2.11. v Starej Kremničke. Nebolo úplne jednoduché tam len tak prísť. Prípravy nám zabrali necelé dva týždne, kedy sme si zhotovili makety, mini zemegule, dali dokopy všetky aktivity. Vysvetliť deťom ľudské práva nie je až také ľahké ako by sa zdalo, a preto sme zvolili formu prezentácie s farebnými obrázkami, ktoré by zaujali každé dieťa. Všetky obavy, ktoré sme mali sa však rozplynuli keď sme uvideli zvedavé deti.
Atmosféra bola neopísateľná, tak isto ako deti, aj my sme si tento deň užili naplno.Deti nás privítali a zobrali medzi seba s radosťou. Veľmi ochotne s nami spolupracovali a zapájali sa do všetkých pripravených aktivít. Boli sme milo prekvapené, koľko toho už vedeli.
Pripravené sme mali tri stanovištia, a preto sme si aj deti rozdelili do troch skupín, ktoré sa postupne striedali.
1. Stanovište - Mini zemeguľa
Úlohou detí bolo vymaľovať zemeguľu podľa glóbusu a správne rozmiestniť kontinenty. Následne sa rozprávali, na ktorom kontinente sa ako žije, čo majú ľudia rozdielne a čo spoločné. Behom diskusie prišli na to, že aj keď človek žije v rôznych kútoch sveta, potrebuje rovnaké veci- lásku, jedlo, zdravie.
2. Stanovište - Nákres
Žiaci si medzi sebou vybrali zástupcu, ktorého spoločne obkreslili na veľký papier. Vyfarbili ho podľa svojej fantázie. Ich ďalšou úlohou bolo vybrať si banán, poriadne si ho poobzerať a vrátiť na kopu. Kopa sa premiešala a oni si mali vybrať ten konkrétny banán, ktorý mali pred tým v rukách. Vraj to ťažké nebolo, a tak sme im kázali banán ošúpať. Už sa banán od druhého rozoznať nedal, pretože sú všetky vnútri rovnaké. Vysvetlili sme im, že tak isto je to aj s ľuďmi. Všetci sa od seba navonok líšia, no v skutočnosti sú rovnakí.
3. Stanovište - Človek
Na deti čakali makety častí ľudského tela a kopa papierov. Každý si vybral časť, ktorú chcel prekresliť, vystrihnúť a vyfarbiť. Zabralo to trocha času, no nikomu to neprekážalo. Zo vzniknutých častí sme pospájali človeka. Po niekoľkých otázkach a príkladoch deti prišli na to, že každý človek je iný, odlišný, no nikoho podľa vzhľadu posudzovať nesmieme, lebo za to nemôže.
Popri všetkých týchto aktivitách, sme im stihli nenápadne rozprávať o ľudských právach. Na záver ich čakala prezentácia plná obrázkov. Nechceli sme do toho zasahovať keď sme videli, že deti samé začali o obrázkoch rozprávať to, čo už vedeli. My sme ich iba jemne dopĺňali.
Keď sme odchádzali, dostali ešte malú odmenu v podobe cukríkov. Deti si nás natoľko obľúbili, že nás pani riaditeľka zavolala aj na ďalšie stretnutia.