Deň v Domove dôchodcov

Keď sme prvý krát prišli s nápadom navštíviť Domov dôchodcov v našom meste, nevedeli sme, čo na to povie naše vedenie, a samozrejme ani to, či s tým budú v Domove dôchodcov súhlasiť. Obávali sme sa však zbytočne. Prijali náš návrh, a  počas celej našej návštevy a aj samotného vybavovania boli veľmi ústretoví.

Prišli sme do vstupnej haly, kde nás už čakala pani, vďaka ktorej sme tam mohli byť. zaviedla nás do "konferenčnej" miestnosti a postupne priviedla päť ľudí, s ktorými sme mali robiť rozhovor. Ten síce neprebiehal podľa našich predstáv, no lepšie to ani nemohlo byť. Čakali sme, že sa budeme musieť pýtať, no všetci boli takí milí, a rozprávali aj sami od seba.

Celý čas sme si robili z ich rozprávania poznámky, a náš kameraman všetko usilovne dokumentoval. Každý z ľudí, s ktorými sme spolupracovali mal iný životný príbeh, no v jednom sa zhodli -  "Dobré časy už boli, lepšie už nebudú." Taktiež sme sa ich pýtali na porušovanie základných ľudských práv v období ich detstva, resp. v medzivojnovom období a období druhej svetovej vojny. Zistili sme, že už vtedy sa tieto práva porušovali a už vtedy boli isté skupiny ľudí diskriminované či už pre ich pôvod, postavenie, štátnu príslušnosť, alebo farbu pleti.

Na záver tejto besiedky, najstaršia pani, inak veľmi čiperná babička, vytiahla z taštičky ústnu harmoniku a zahrala nám niekoľko piesní, ba dokonca jednu i zaspievala. 

 Bolo to naozaj milé stretnutie, a sľúbili sme im, že ich ešte prídeme niekedy navštíviť.

Video z našeho krátkeho stretnutia si môžte pozrieť aj vy - nájdete ho tu. Snáď sa Vám bude páčiť.